Viera v zjavené knihy
Moslim verí vo všetky knihy, ktoré Allah zjavil Svojim prorokom, ako sú zvitky Abraháma a Mojžiša, Žalmy Dávida a Evanjelium Ježiša (mier s ním). Táto viera je neoddeliteľnou súčasťou jeho presvedčenia, pretože uznáva, že Allah je zdrojom vedenia a pravdy, ktorou oslovil ľudstvo prostredníctvom Svojich postupných nebeských posolstiev, čo v srdci veriaceho vštepuje úctu ku všetkým prorokom, ktorí tieto posolstvá odovzdali ľuďom.
Vznešený Korán je dominantný a vládne nad predchádzajúcimi nebeskými knihami; je to váha, ktorou dnes vážime texty, ktoré máme k dispozícii. Všetko, čo z týchto kníh súhlasí s Koránom, veríme v jeho pravdivosť a zachovanie, ale to, čo je s ním v rozpore alebo si protirečí, sme presvedčení, že bolo v priebehu vekov pozmenené a zmenené, a nepredstavuje pôvodné slovo Allaha, ako bolo zjavené.
Vznešený Korán prišiel potvrdzujúc predchádzajúce posolstvá a opravujúc to, čo ich postihlo z prekrútenia, a dokonca priniesol dobrú zvesť o prorokovi Muhammadovi ﷺ v Tóre a Evanjeliu. Toto potvrdenie ukazuje jednotu Božského zdroja a robí z Koránu konečnú a dôveryhodnú referenciu, ktorá pre ľudstvo uchováva pravdu o tom, čo Allah zamýšľal v tých predtým zjavených posolstvách.
Podstata viery v tieto knihy spočíva v prijatí, že sú vedením a svetlom. A hoci veríme v prekrútenie predchádzajúcich kníh, neignorujeme ich, ale držíme sa toho, čo nám Korán povedal o podstate ich ustanovení a hodnôt, ktoré Allah zvečnil vo Svojej knihe. Takto zostáva moslim spojený s reťazcom požehnaných proroctiev, rešpektujúc všetky posolstvá Allaha a držíac sa Koránu ako spôsobu života.
يؤمن المسلم بجميع الكتب التي أنزلها الله على أنبيائه، كصحف إبراهيم وموسى، وزبور داود، وإنجيل عيسى عليه السلام. هذا الإيمان جزء لا يتجزأ من عقيدته، حيث يقر بأن الله هو مصدر الهداية والحق الذي خاطب به البشرية عبر رسالاته السماوية المتتالية، مما يغرس في نفس المؤمن احترام جميع الأنبياء الذين بلغوا هذه الرسالات للناس.
يعد القرآن الكريم المهيمن والحاكم على ما سبقه من الكتب السماوية؛ فهو الميزان الذي نزن به ما بين أيدينا اليوم من نصوص. فكل ما وافق القرآن من أخبار تلك الكتب نؤمن بصحته وبقائه، أما ما خالفه أو تناقض معه، فنوقن بأنه تعرض للتحريف والتبديل على مر العصور، ولا يمثل كلام الله الأصلي كما نزل.
لقد جاء القرآن الكريم مصدقاً لما قبله من رسالات مع تصحيح ما لحق بها من تحريف، بل وجاء بالبشارة بالنبي محمد ﷺ في التوراة والإنجيل. إن هذا التصديق يبين وحدة المصدر الإلهي، ويجعل من القرآن المرجع النهائي والأمين الذي يحفظ للبشرية حقيقة ما أراده الله في تلك الرسالات المنزلة سابقاً.
إن جوهر الإيمان بهذه الكتب يكمن في التسليم بأنها هدى ونور. ومع إيماننا بوقوع التحريف في الكتب السابقة، لا نتجاهلها، بل نتمسك بما أخبرنا القرآن عن جوهر أحكامها وقيمها التي خلدها الله في كتابه. وبذلك، يظل المسلم موصولاً بسلسلة النبوات المباركة، محترماً لرسالات الله جميعاً، ومتمسكاً بالقرآن كمنهج حياة.