Viera v neviditeľné

Svet sa neobmedzuje len na to, čo vnímajú naše obmedzené zmysly. Pravda je širšia než materiálny svet svedectva (viditeľného). Duša, ktorá je tajomstvom nášho života, je existujúca realita, v ktorú veríme napriek tomu, že jej podstata uniká nášmu zmyslovému vnímaniu. Takto je viera v neviditeľné rozlišovacím znakom veriaceho, ktorý verí v to, čo je za hmotou, spoliehajúc sa na pravdivé Božie správy, a to je najvyššia úroveň istoty.

Z Božej múdrosti a milosti k nám nám oznámil to, čo naše mysle samy nedokážu pochopiť, a to prostredníctvom Jeho posolstiev, ktoré prišli zvonku nás samých. Tieto božské správy si zvolili pevné cesty, z ktorých najväčšou je posielanie anjelov vyvoleným poslom, aby odovzdali Šaríu; aby to bolo pre nás objasnením, ktoré nás vyvedie z obmedzenosti hmoty do šírky poznania Allaha a konania pre Posledný deň.

Vznešená morálka nemôže byť správna, pokiaľ nie je postavená na základe viery. Veriaci, ktorý je presvedčený, že ho Allah vidí v tajnosti aj na verejnosti, je jediný, kto sa drží dobra a vyhýba sa zlu, či už nájde pochvalu alebo nie. Kto však spája svoje činy len s materiálnymi príčinami, zostáva zajatcom svojich osobných záujmov, odvracajúc sa od duchovného povznesenia a vznešených ľudských hodnôt.

Na záver, viera v neviditeľné nie je v rozpore s kozmickými zákonmi, lebo Allah je Stvoriteľom príčin a následkov. A to, čo niektorí považujú za rozpor medzi vedou a niektorými neviditeľnými vecami, je v skutočnosti nedostatok pochopenia. Napríklad predpoveď počasia nie je vnímaním neviditeľného, ale skôr štúdiom Allahových zákonov v pozorovaných materiálnych javoch, presne ako ten, kto vidí prichádzajúcu poštu a oznámi ju pred jej príchodom.

إن العالم لا يقتصر على ما تدركه حواسنا المحدودة، فالحقيقة أوسع من عالم الشهادة المادي. فالروح، التي هي سر حياتنا، حقيقة قائمة نؤمن بها رغم غياب ماهيتها عن إدراكنا الحسي. وهكذا، يُعد الإيمان بالغيب تمييزاً للمؤمن، حيث يصدق بما وراء المادة اعتماداً على خبر الله الصادق، وهو أسمى مراتب اليقين.

من حكمة الله ورحمته بنا أن أخبرنا عما تعجز عقولنا عن إدراكه وحده، وذلك عبر رسالاته التي جاءت من خارج ذواتنا. وقد اتخذت هذه الأخبار الإلهية طرقاً ثابتة، أعظمها إرسال الملائكة إلى الرسل المصطفين لتبليغ الشريعة؛ ليكون ذلك بياناً لنا يخرجنا من ضيق المادة إلى رحابة المعرفة بالله والعمل لليوم الآخر.

إن الأخلاق الفاضلة لا تستقيم إلا إذا بُنيت على أساس العقيدة الإيمانية، فالمؤمن الذي يوقن بأن الله يراه في سره وعلانيته هو وحده الذي يلتزم الخير ويجتنب الشر، سواء وجد ثناءً أو لم يجد. أما من يربط أفعاله بالأسباب المادية وحدها، فإنه يظل أسيراً لمصالحه الشخصية، معرضاً عن الرقي الروحي والقيم الإنسانية السامية.

ختاماً، إن الإيمان بالغيب لا يتناقض مع السنن الكونية، فالله هو خالق الأسباب والمسببات. وما يظنه البعض تعارضاً بين العلم وبعض الغيبيات، هو في الحقيقة قصور في الفهم. فالنشرة الجوية مثلاً ليست إدراكاً للغيب، بل استقراءً لسنن الله في الظواهر المادية المشهودة، تماماً كمن يرى قدوم البريد ويخبر به قبل وصوله.