Kutenda muHupenyu Hwepashure

MuMuslim anotenda kuti rufu harusi magumo ehupenyu, asi iko kutama kubva panyika yebasa kuenda kuhupenyu husingaperi hunova ndihwo kutanga kwechokwadi kwemunhu wese. Nepo vasingazivi vachiona rufu sechinangwa, mutendi anonzwisisa kuti iko kumuka kubva mukusaziva kwenyika, kuti hupenyu hweBarzakh hutange, hunotangira kunakidzwa kusingaperi kana kurwadziwa kunorwadza, izvi zvinoita kuti mutendi agare akagadzirira kusangana naAllah nekutendeuka, kukumbira ruregerero, nekudzosera kodzero kune varidzi vadzo.

Kuyeuka Zuva Rokupedzisira inzvimbo yakakosha inotonga hupenyu hwemutendi; anoona makuva nemitumbi yevakafa, obva arangarira kuti ndiro ramangwana rake, asi haapererwi, asi anozviongorora asati anonoka. Mutendi wechokwadi anowana rubatsiro mukurangarira Hupenyu Hwepashure kuti akwanise kutsungirira mukuteerera, uye chikonzero chakasimba chinomudzivirira kuita zvivi, achitarisira kugamuchirwa naAllah uye achitya kurangwa Kwake pazuva iro mwoyo nemaziso zvichatendeuka.

Pakumuka kweNguva uye kumutswa kwevanhu kubva mumakuva avo, munhu wese achamutswa ari mumamiriro aakafira, vose vachaunganidzwa kuti vamire pamberi peDare reRuramisiro raAllah. Pazuva iroro rakaoma, munhu wese achaverenga bhuku rake raakanyorerwa mabasa ake nemazvo, uye hapana chinzvimbo kana mari zvichabatsira, asi uyo ane mabasa akanaka ndiye achaponeswa, uye uyo akatevera zvishuwo zvake uye akasateerera Tenzi wake achanyadziswa, saka, munhu wese achawana mubairo wake zvichienderana nekutenda kwake nemabasa ake.

Nzvimbo dzevatendi muJannah (Paradhiso) dzichasiyana zvichienderana nekuvimbika kwavo nekushingirira kwavo, uye ndiyo imba yakagadzirirwa naAllah kune vatsvene vakatsungirira panyika pachokwadi. Asi vasingatendi vanoramba vachawana mubairo wekusimbirira kwavo pakusatenda, apo vachaziva pazuva reKiyamah (Kumuka) kukura kwekurasikirwa apo kuzvidemba kusisabatsiri. Saka, mutendi anoedza kuva pakati pevanhu vekurudyi vanotarisira tsitsi nekuregerera kwaAllah, uye anonzvenga zvese zvinotungamira kukutsamwa Kwake nekurangwa Kwake.

يؤمن المسلم بأن الموت ليس نهاية الوجود، بل هو انتقال من دار العمل إلى حياة أبدية هي البداية الحقيقية لكل إنسان. فبينما يرى الغافلون الموت غايةً، يدرك المؤمن أنه يقظة من غفلة الدنيا، لتبدأ حياة البرزخ التي تسبق النعيم المقيم أو العذاب الأليم، مما يجعل المؤمن دائم الاستعداد للقاء الله بالتوبة والاستغفار ورد الحقوق لأهلها.

إن استحضار اليوم الآخر يُعدُّ ركناً أصيلاً يضبط حياة المؤمن؛ فهو يرى الجنائز والقبور فيتذكر أنها مصيره، لكنه لا يجزع بل يحاسب نفسه قبل فوات الأوان. فالمؤمن الصادق يجد في استذكار الآخرة عوناً على الصبر على الطاعات، ووازعاً قوياً يمنعه من ارتكاب المعاصي، طمعاً في رضا الله وخوفاً من عقابه يوم تتقلب فيه القلوب والأبصار.

عند قيام الساعة وبعث الناس من قبورهم، يُبعث كل امرئ على الحالة التي مات عليها، فيساق الجميع للحشر ليقفوا أمام محكمة العدل الإلهي. في ذلك اليوم العصيب، يقرأ كل إنسان كتابه الذي سُجلت فيه أعماله بدقة متناهية، ولا يغني فيه جاه ولا مال، بل ينجو من كان عمله صالحاً، ويذلُّ من اتبع هواه وعصى ربه، فلكل جزاؤه بحسب إيمانه وعمله.

تتفاوت منازل المؤمنين في الجنة بحسب إخلاصهم وجهادهم، وهي دار أعدها الله للمتقين الذين صبروا في الدنيا على الحق. أما المنكرون المعاندون فيلقون جزاء إصرارهم على الكفر، حيث يدركون يوم القيامة عظم الخسارة حين لا ينفع الندم. لذا، يسعى المؤمن ليكون من أصحاب اليمين الذين يرجون رحمة الله وعفوه، ويجتنب كل ما يؤدي إلى سخطه وعذابه.